Abstrakt: K nehodám v cyklistickej doprave prichádza najčastejšie po zlyhaní ľudského faktora, nesprávnom odhadnutí situácie a nerešpektovaním pravidiel cestnej premávky. S prejavmi nedisciplinovanosti účastníkov cestnej premávky sa stretávame každý deň. Nerešpektujú dopravné značky, sú neohľaduplní. Vidieť to aj na jednotlivých štatistikách nehodovosti cyklistov, ktoré sú spracované v nasledujúcom príspevku. Cieľom príspevku je komplexná analýza súčasného stavu a vývoj nehodovosti cyklistov na Slovensku, pričom sa bližšie zameriava na sledovanie a analyzovanie dopravnej nehodovosti cyklistov v cestnej premávke za obdobie rokov 2014 až 2019. Okrem toho sa príspevok bližšie zameriava na systém zdieľaných bicyklov (bikesharingu) z hľadiska nehodovosti.
Kľúčové slová: nehodovosť, cyklistická doprava, bikesharing, Slovensko
JEL: R41
ACCIDENTS IN CYCLING TRANSPORT AND THE SHARED BICYCLE SYSTEM FOR THE MONITORED PERIOD
Abstract: Accidents in bicycle traffic most often occur after the failure of the human factor, incorrect estimation of the situation, and non – compliance with road traffic rules. We meet the manifestations of the indiscipline of road users every day. They do not respect traffic signs, they are ruthless. You can also see this in the individual accident statistics of cyclists, which are processed in the following article. The aim of the paper is a comprehensive analysis of the current state and development of cyclists’ accidents in Slovakia, focusing more closely on monitoring and analyzing road accidents in road traffic for the period 2014 to 2019. In addition, the paper focuses on the system of shared bicycles (bike-sharing).
Keywords: accident, cycling transport, bikesharing, Slovakia
1 Úvod
V Slovenskej republike bolo zaznamenaných mnoho nehôd, pri ktorých boli zranené alebo usmrtené osoby. V istých prípadoch bola na vine osoba idúca na bicykli, no v ďalších išlo o neprimeranú rýchlosť a nedôslednú jazdu vodiča motorového vozidla, čoho následkom bolo usmrtenie. K nehodám dochádza často počas letných mesiacov, keď priaznivé počasie láka čoraz viac Slovákov i zahraničných turistov na vonkajšie aktivity. K zvýšenej nehodovosti prispieva aj rastúca intenzita cyklistickej dopravy v samotnom centre miest, podporená rozvojom systému zdieľania bicyklov – bikesharingu, ktorého používatelia sú menej spôsobilí ako dlhoroční cyklisti, čo vyplýva z informácií poskytnutých od prevádzkovateľov systému bikesharing, ktoré sú uvedené nižšie v príspevku. Na území Slovenska vzniklo v posledných rokoch množstvo systémov zdieľania bicyklov a to v mestách: Prievidza (júl 2016), Nitra (júl 2017), Bratislava (marec 2019), Trnava (marec 2019), Žilina (marec 2019), Košice (máj 2019), Trebišov (júl 2019), Poprad (august 2019), Moldava nad Bodvou (august 2019) a tiež v mestách Piešťany a Štúrovo – Ostrihom (2020). Uvedené roky v zátvorkách označujú rok od spustenia plnej prevádzky systému v daných mestách [2 – 7].
Dôležitou podstatou zdieľania bicyklov (bikesharingu) je skutočnosť, že používatelia nemusia vlastniť bicykel, ale ho môžu používať po splnení podmienok, ktoré uvádza prevádzkovateľ systému. Z tohto dôvodu sme sa zamerali na analýzu nehodovosti a skutočnosť, že potenciálne využitie systému zdieľania bicyklov (bikesharingu) môže zvýšiť počet dopravných nehôd cyklistov. Je však nutné poznamenať, že samotné štatistiky, ktoré sa spracovávajú v tomto príspevku, neobsahujú samostatné údaje o zdieľaní bicyklov, ale tieto údaje sú kombinované s celkovými štatistickými údajmi dopravných nehôd cyklistov na Slovensku [1, 8].
Bicykel sa považuje za nemotorový dopravný prostriedok, avšak aj napriek tejto skutočnosti je bicykel považovaný za rovnocenný spôsob a druh dopravy. Zápornou stránkou tejto skutočnosti je, že počet dopravných nehôd neustále rastie a ich dôsledkom je nielen poškodenie zdravia človeka, ale aj vyhasnutie ľudského života. Za uplynulé roky vzrástla najmä nehodovosť cyklistov, a preto je dôležité podporiť cyklistickú dopravu a zabezpečiť cyklistom bezpečnosť a ochranu ich života a zdravia v cestnej premávke.
2 Celkový počet nehôd cyklistov na Slovensku za obdobie rokov 2014 – 2019
V nasledujúcej časti článku sa budeme bližšie venovať aktuálnemu stavu dopravnej nehodovosti na území Slovenska prostredníctvom štatistík dopravných nehôd v Slovenskej republike, predovšetkým však aktuálnemu stavu dopravnej nehodovosti cyklistov. Štatistiky dopravnej nehodovosti cyklistov sú spracované na základe policajnej elektronickej evidencie z Prezídia policajného zboru a štatistík Ministerstva vnútra Slovenskej republiky [1, 8].
Tab. 1 Celkový počet nehôd cyklistov
Zdroj: vlastné spracovanie podľa [1]
Zdroj: vlastné spracovanie
Obr. 1 Graf celkového počtu nehôd cyklistov za obdobie rokov 2014 – 2019
Tabuľka 1 znázorňuje podrobnejší vývoj nehodovosti cyklistov podľa jednotlivých krajov v rokoch 2014 až 2019. Za negatívum možno považovať fakt, že v žiadnom kraji sa nedarí dlhodobejšie znižovať počty týchto dopravných nehôd a vývoj daných nehôd má v sledovanom období skôr kolísavý charakter, čo vyplýva z obrázku 1. V roku 2016 a 2017 sme zaznamenali pokles nehodovosti cyklistov v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Naopak k zvýšeniu nehodovosti cyklistov došlo v roku 2018 v Žilinskom kraji.
Rok 2018 priniesol cyklistom podľa policajných štatistík nepríjemnú skutočnosť: výrazne zvýšený počet nehôd s účasťou cyklistov na území Slovenskej republiky. V roku 2019 polícia evidovala 471 nehôd cyklistov, čo činí vyše 8,4 % pokles oproti predchádzajúcemu roku 2018. Počet nehôd cyklistov sa v priemere zvýšil vo všetkých kategóriách. Aj naďalej je väčšina nehôd s ľahkým zranením. Potešujúca môže byť skutočnosť, že počet nehôd s ťažkými následkami (ťažké zranenie alebo úmrtie) sa oproti roku 2018 viac – menej znížilo, štatistika uvádza 43 ťažko zranených cyklistov [1].
2.1 Celkový počet usmrtených cyklistov v Slovenskej republike za obdobie rokov 2014 – 2019
Nasledujúca tabuľka 2 zobrazuje vývoj nehôd cyklistov v jednotlivých krajoch s následkom usmrtenia. Kraje s najviac usmrtenými cyklistami v sledovanom období sú predovšetkým Trnavský, Nitriansky a Trenčiansky kraj. Súčet usmrtených cyklistov v týchto troch krajoch je 38 usmrtených osôb, čo predstavuje viac ako polovicu všetkých usmrtených v rámci celého Slovenska. Medzi kraje s najmenej usmrtenými cyklistami patrí Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj [1].
Tab. 2 Celkový počet usmrtených cyklistov za obdobie rokov 2014 -2019 v jednotlivých krajoch
Zdroj: vlastné spracovanie podľa [1]
Zdroj: vlastné spracovanie
Obr. 2 Graf celkového počtu usmrtených účastníkov za obdobie rokov 2014 – 2019 v rámci SR
Z obrázku 2 vyplýva, že za posledných 6 rokov došlo k 75 smrteľným nehodám cyklistov. Najviac usmrtených cyklistov za obdobie rokov 2014 – 2019 v rámci Slovenskej republiky bolo v roku 2014. Najmenej usmrtených cyklistov bolo v roku 2018, čo je o 8 nehôd menej oproti roku 2014.
2.2 Celkový počet ťažko zranených cyklistov v Slovenskej republike za obdobie rokov 2014 – 2019
Uvedená tabuľka 3 a obrázok 3 zobrazujú vývoj nehôd cyklistov podľa jednotlivých krajov Slovenska s následkom ťažkého zranenia [1].
Tab. 3 Celkový počet ťažko zranených cyklistov za obdobie rokov 2014 – 2019 v jednotlivých krajoch
Zdroj: vlastné spracovanie podľa [1]
Zdroj: vlastné spracovanie
Obr. 3 Kruhový diagram celkového počtu ťažko zranených účastníkov za obdobie rokov 2014 -2019
Z obrázku 3 vyplýva, že v Žilinskom kraji došlo v sledovanom období k najviac nehodám cyklistov s následkom ťažkého zranenia a to v počte 97 ťažko zranených. Medzi kraje, v ktorých dlhodobo dochádza k týmto nehodám patria aj Košický, Nitriansky a Trnavský kraj. Naopak najmenej nehôd s následkom ťažkého zranenia sme zaznamenali v sledovanom období v Bratislavskom a Prešovskom kraji.
2.3 Celkový počet ľahko zranených cyklistov v Slovenskej republike za obdobie rokov 2014 – 2019
Vývoj dopravnej nehodovosti cyklistov podľa krajov s následkom ľahkého zranenia zobrazuje nižšie uvedená tabuľka 4 a obrázok 4.
Tab. 4 Celkový počet ľahko zranených účastníkov za obdobie 2014 – 2019 v jednotlivých krajoch
Zdroj: vlastné spracovanie podľa [1]
Zdroj: vlastné spracovanie
Obr. 4 Kruhový diagram celkového počtu ľahko zranených účastníkov za obdobie rokov 2014 -2019
Kraje s najvyššou početnosťou týchto nehôd v sledovanom období sú predovšetkým Trnavský, Žilinský, Trenčiansky a Nitriansky kraj. Naopak k najmenšiemu počtu nehôd došlo v Banskobystrickom a Košickom kraji, čo spolu predstavuje hodnotu 333 ľahko zranených účastníkov.
3 Celkový počet nehôd cyklistov v mestách so systémom prevádzky zdieľaných bicyklov – bikesharing
Tabuľka 5 a obrázok 5 zobrazujú vývoj celkového počtu nehôd cyklistov v mestách so systémov prevádzky bikesharing od spustenia prevádzky s podrobným popisom počtu staníc a počtom bicyklov v týchto staniciach. K roku 2020 máme aktuálne v Slovenskej republike jedenásť miest, kde je zavedený systém zdieľania bicyklov – bikesharing. Na analýzu nehodovosti v mestách Piešťany a Štúrovo – Ostrihom sme sa nezamerali, pretože v týchto mestách systém zdieľania bicyklov bol spustený v roku 2020 a štatistický úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ešte nedisponuje týmito údajmi [1 – 7].
Tab. 5 Celkový počet nehôd cyklistov v mestách so systémom prevádzky bikesharing od spustenia prevádzky s podrobným popisom
Zdroj: vlastné spracovanie podľa [1-7]
Z nižšie uvedeného obrázku 5 vyplýva, že v meste Bratislava došlo v roku 2019 k najviac nehodám cyklistov, čo predstavuje hodnotu 29 nehôd. Medzi mestá, v ktorých bolo v roku 2019 najmenej nehôd sú Moldava nad Bodvou, Poprad a Nitra.
Zdroj: vlastné spracovanie
Obr. 5 Graf celkového počtu nehôd cyklistov v mestách so systémom prevádzky bikesharing od spustenia prevádzky
V rámci nehodovosti cyklistov, boli oslovení aj samotní prevádzkovatelia systému zdieľania bicyklov – bikesharingu v jednotlivých Slovenských mestách, kde je zavedený tento systém[2-7].
Od oslovených prevádzkovateľov systému zdieľania bicyklov – bikesharingu sme dostali nasledovné informácie:
- prevádzkovateľ systému Arriva bike v meste Nitra uviedol, že od spustenia prevádzky v júli 2017 eviduje jednu nehodu cyklistu na zdieľanom bicykli a osobného vozidla, kde bol cyklista ľahko zranený,
- prevádzkovateľ systému BikeKIA v meste Žilina uviedol, že od spustenia prevádzky v marci 2019 eviduje jednu nehodu cyklistu na zdieľanom bicykli a iného cyklistu, kde boli cyklisti ľahko zranený. Taktiež prevádzkovateľ eviduje dve nehody, ktoré vznikli kvôli nesprávne označenej vozovke (práca na ceste), kde cyklisti boli ľahko zranený. Prevádzkovateľ ďalej uvádza, že poškodenie bicyklov eviduje pomerne často, keďže bicykle sú počas sezóny 24 hodín denne/ 7 dní v týždni v uliciach miest, no poväčšine sa jedná o vandalizmus a nie poškodenie v dôsledku nehody,
- prevádzkovateľ systému Slovnaftbike v meste Bratislava uvádza, že od spustenia prevádzky v marci 2019 eviduje dve menšie nahlásené nehody cyklistov, ktoré sa stali na parkoviskách, cyklisti neboli zranení, len došlo k hmotnej škode na bicykloch. Iné nehody im neboli hlásené,
- prevádzkovateľ systému Antiktelekom v mestách Košice, Poprad, Trebišov a Moldava nad Bodvou uvádza, že od spustenia prevádzky v roku 2019 neeviduje v rámci systému bikesharing nehody cyklistov.
4 Faktory vplývajúce na bezpečnosť cyklistov
Základnou a dôležitou úlohou pre bezpečnosť cyklistu je povinná výbava bicykla. Pokiaľ bicykel spĺňa požiadavky povinnej výbavy, tak z toho hľadiska sa znižuje riziko ohrozenia. Všetky bicykle musia byť vybavené minimálne bezpečnostnými prvkami ako sú brzdy, svetlá a zvončeky. Povinnou výbavou na Slovensku sa rozumie: dve od seba nezávislé účinné brzdy s plynule odstupňovateľným ovládaním brzdného účinku, ďalej svetlomet schváleného typu svietiaci vpredu bielym svetlom [8].
Na bicykli musíme mať svietidlo so zadným obrysových svetlom červenej farby schváleného typu, ktoré svieti trvalo alebo prerušovane. Tiež je potrebné mať na sebe reflexné prvky či už to reflexné vesty alebo pásky hlavne počas zníženej viditeľnosti. Preto, aby sme sa na bicykloch cítili bezpečne, tak by sme sa mali pohybovať po vyznačených trasách, cyklistických pruhoch a chodníkoch. V našej krajine chýbajú na viacerých miestach cyklistické chodníky. Pretože ich je nedostatok, tak aj stupeň bezpečnosti je nižší. Dôležitým faktorom, ktorý vplýva na bezpečnosť cyklistov je požitie alkoholických nápojov. Cyklista, ktorý požije alkohol je ohrozený pádom z bicykla alebo stretom s motorovým vozidlom a následne zrážkou [8].
5 Záver
V závere je dôležité poznamenať, že je potrebné neustále zvyšovať bezpečnosť cestnej premávky v našej krajine, pretože nehodovosť v štatistikách stále vykazuje vysoké čísla, hoci je pravdou, že za uplynulé dva roky nehodovosť klesá. Čoraz viac Slovákov na cestu do práce namiesto osobného automobilu či verejnej osobnej dopravy využíva bicykel či kolobežku. Z pohľadu bezpečnosti účastníkov cestnej premávky ako sú cyklisti je potrebné, priam nutné venovať pozornosť miestam ich stretu s motorovými vozidlami a tiež miestam, kde sa nachádzajú úrovňové križovatky. Typickými dopravnými nehodami sú nehody medzi vozidlami, cyklistami a medzi chodcami.
Nehodovosť u týchto účastníkov cestnej premávky nastáva v dôsledku nepozornosti, nespoľahlivosti a neohľaduplnosti. Pri strete cyklistu a vozidla vchádzajúcimi do križovatky nastáva kolízia s odbočujúcim vozidlom alebo z nepozornosti cyklistu nájazd na idúce stojace alebo brzdiace auto. Pri tejto zrážke v istých prípadoch dochádza až k smrteľným nehodám. Záleží to od okolností a samozrejme aj rýchlosti automobilu a bicykla. Kolízia cyklistu a chodca môže nastať v prípade prechádzaní chodcov na zúžených miestach a v miestach v priechodov pre chodcov. Individuálnymi nehodami sú pád z bicykla, nájazd na prekážku alebo výjazd z vozovky.
Nadobudnuté poznatky, ktoré sú spracované v tomto článku budú využité pri riešení dizertačnej práce.
Literatúra
- Internetová stránka Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky [online], [Dostupné na: https://www.minv.sk/?kompletna-statistika/ cit. 10.01.2020].
- Internetová stránka Arriva Bike [online], [Dostupné na: https://arriva.bike/ cit. 10.01.2020].
- Internetová stránka Slovnaft BAJK [online], [Dostupné na: https://slovnaftbajk.sk/ cit. 10.01.2020].
- Internetová stránka BikeKIA [online], [Dostupné na: https://bikekia.sk/ cit. 10.01.2020].
- Internetová stránka VEREJNÝ BICYKEL [online], [Dostupné na: https://www.verejnybicykel.sk/sk/ cit. 11.01.2020].
- Internetová stránka Arboria bike [online], [Dostupné na: https://www.arboriabike.sk/ cit. 13.01.2020].
- Internetová stránka Zelený bicykel [online], [Dostupné na: https://www.zelenybicykel.sk/ cit. 14.01.2020].
- Internetová stránka Zbierky zákonov Slovenskej republiky [online], [Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/20200101 cit. 15.01.2020].
Autori:
Stanislav KUBAĽÁK1, Marián GOGOLA2
Tituly a pôsobisko autorov:
1Ing. Stanislav Kubaľák, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina, Slovensko E-mail: stanislav.kubalak@fpedas.uniza.sk
2doc. Ing. Marián Gogola, PhD., Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina, Slovensko E-mail: marian.gogola@fpedas.uniza.sk
VYTLAČIŤ