MOBILITA OBYVATEĽOV A PANDÉMIA COVID-19 V ŽILINSKOM REGIÓNE

16 Dec 2022   | COVID

Abstrakt: Celosvetová pandémia COVID-19 vplyvom rôznych opatrení a obmedzení zmenila fungovanie celého sveta na pár rokov. Najväčší vplyv týchto opatrení bol zistený najmä v cestovnom správaní ľudí pri každodenných činnostiach. Zmeny v mobilite výrazne ovplyvnili aj nákupné správanie, aby obmedzili šírenie pandémie. Cieľom tohto príspevku je zhodnotenie a analýza medzi nákupnými preferenciami spotrebiteľov a vybranými dennými aktivitami počas pandémie COVID-19 a pred ňou. Údaje boli získané pomocou online dotazníka rozdeleného do niekoľkých sekcií ako sociodemografické faktory, nákupné preferencie a frekvencia vybraných aktivít za týždeň. Celkovo sa do prieskumu zapojilo 407 respondentov. Výsledky ukazujú, že existuje súvislosť medzi preferenciou spotrebiteľov nakupovať v supermarketoch a frekvenciou rodinných návštev za týždeň počas pandémie, okrem iných faktorov. Najčastejšie zmeny pri mobilite boli zistené pri dochádzaní do práce. Tieto zistenia nadväzujú na predchádzajúce štúdie o dôsledkoch zmeny mobility v dôsledku globálnej krízy.

Kľúčové slová: mobilita, COVID-19, pandémia, denné aktivity, dopravný prostriedok

JEL: J91, L91

POPULATION MOBILITY AND THE COVID-19 PANDEMIC IN SLOVAKIA

Abstract: Due to various measures and restrictions, the global pandemic of COVID-19 changed the functioning of the entire world for a few years. The greatest impact of these measures was found mainly in the travel behavior of people in everyday activities. Changes in mobility have also significantly affected shopping behavior to limit the spread of the pandemic. The aim of this paper is to evaluate and analyze the relationship between consumer shopping preferences and selected daily activities during and before the COVID-19 pandemic. The data was obtained using an online questionnaire divided into several sections such as sociodemographic factors, shopping preferences and frequency of selected activities per week. A total of 407 respondents participated in the survey. The results show that there is an association between consumers’ preference to shop at supermarkets and the frequency of family visits per week during the pandemic, among other factors. The most frequent changes in mobility were found when commuting to work. These findings build on previous studies on the consequences of changing mobility as a result of the global crisis.

Keywords: mobility, COVID-19, pandemic, daily activities, mean of transport

1 Úvod

Cestovanie a spotrebiteľské správanie je komplexný problém, ktorý zahŕňa mnoho faktorov, ako je vek, pohlavie, sociálne postavenie, životný štýl a povolanie. Väčšina modelov neobchodného cestovania sa zameriava na modely cestovania s aktivitami pre domáce interakcie, rekreačné aktivity a výber režimu počas sviatkov alebo víkendov. Jednotlivci však môžu a priori preferovať konkrétnu kategóriu dobrej spotreby – v tomto prípade trvanie voľnočasovej aktivity. Čas cesty a výber spôsobu dopravy sú úzko spojené s trvaním aktivity. Mimoškolské modely cestovania pokrývajú širokú škálu cestovných účelov, ako sú rodinné návštevy, nákupy a aktivity súvisiace so školou [1]. Rôzne spôsoby dopravy si vyberajú študenti, zamestnaní jednotlivci, dôchodcovia, ale to platí aj o možnostiach výberu a nákupov. Tieto skutočnosti napomáhajú súčasným možnostiam cestovania rôznymi druhmi dopravy a pohybu ľudí v preplnených oblastiach k presunu nakazených bez príznakov. Preprava v preplnených vozidlách šíri chorobu [2]. Práve pohyb človeka uľahčuje prenos infekčných chorôb. Individuálna mobilita podľa účelu sa dramaticky znížila s výnimkou ciest súvisiacich s nakupovaním [3]. Ľudia sú menej ochotní využívať verejnú a zdieľanú dopravu z dôvodu negatívnych dopadov vnímaných hrozieb COVID-19. Symptómy COVID-19 možno u ľudí zistiť len niekoľko dní po cestovaní a ochorenie sa môže prenášať pri každodenných aktivitách [4]. Proti šíreniu COVID-19 v krajinách po celom svete boli prijaté prísne sociálne opatrenia. Všetky spoločenské akcie boli zakázané, práca a škola sa presunuli do domáceho prostredia. Strach z neznámej choroby spôsobil automatické zmeny v každodenných činnostiach a zvykoch ľudí

Nová pandémia koronavírusu COVID-19 zasiahla svet prostredníctvom niekoľkých globálnych opatrení na obmedzenie šírenia choroby začiatkom roka 2020. Vlády na celom svete zaviedli obmedzenia dopravy a mobility v bezprecedentnom rozsahu. Prvé pozitívne prípady COVID-19 sa vyskytli už v decembri 2019 vo Wu-chane (hlavné mesto čínskej provincie Chu-pej) a pandémia sa postupne rozšírila do celého sveta. V januári boli hlásené prvé pozitívne prípady v USA, Kanade a Európe [5]. Od začiatku januára do konca februára 2020 bolo postihnutých celkovo 54 krajín a tiež africký kontinent. WHO vyhlásila vypuknutie choroby za medzinárodnú krízu verejného zdravia 30. januára 2020. Obmedzenia osobných stretnutí sú najefektívnejším spôsobom riešenia šírenia choroby. Na Slovensku sa prvý pozitívny prípad ochorenia vyskytol začiatkom marca 2020 [6].

Celkovo mala pandémia obrovský vplyv na zmeny v mobilite. Údaje o mobilite obyvateľstva sú dostupné z mobilných aplikácií [7]. Počas pandémie COVID-19 Európska komisia požiadala Google a Apple o denné údaje o mobilite obyvateľstva v priebehu času, aby mohla analyzovať trendy mobility [8,9]. Začiatkom roka 2020 došlo po vyhlásení COVID-19 za globálnu pandémiu k výraznému poklesu mobility. K zmene mobility pravdepodobne došlo pre opatrenia na zabránenie šírenia pandémie. Následne mobilita obyvateľstva korelovala s postupným príchodom ďalších vĺn pandémie. Mobilita sa pravdepodobne bude postupne zvyšovať v dôsledku očkovania [10]. Z tohto dôvodu je používanie údajov o mobilite dôležitou otázkou a hlavným problémom pri skúmaní vplyvu pandémie COVID-19. Od vypuknutia COVID-19 a zníženia ľudských interakcií došlo na celom svete k veľkému poklesu mobility [11,12].

V tejto štúdii sme na základe predošlých faktov zistili zmeny v správaní ľudí v dôsledku pandémie v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Konkrétne sme sa zamerali na mobilitu a frekvenciu nákupného správania. Cieľom tohto príspevku bolo zistiť súvislosť medzi nákupnými preferenciami a frekvenciou vybraných aktivít v rámci každodennej mobility v nepandemických a pandemických obdobiach pre obyvateľov Slovenska. Následne sa tieto zistenia porovnali, aby sa určilo odlišné správanie pri implementácii protipandemických opatrení počas pandémie COVID-19. Navyše, tieto výsledky môžu slúžiť ako výstup pre potenciálne rozdelenie obchodných operácií a alternatívnych spôsobov dopravy na základe frekvencie vybraných aktivít a nákupných preferencií. Naše zistenia tiež poskytujú nové poznatky pre akademikov, odborníkov z praxe a tvorcov politík počas pandémie COVID-19. Počas pandémie COVID-19 musia ľudia pracovať alebo dopĺňať zásoby potravín, a preto došlo k zmenám v spotrebiteľskom správaní. Súčasný výskum má dôležité dôsledky pre spotrebiteľov, maloobchodných manažérov a tvorcov verejnej politiky. Spotreba sa zmiernila a do popredia sa opäť dostala udržateľnosť; preto sa obchodníci museli prispôsobiť tejto novej dobe.

2 Metódy výskumu

Údaje pre tento výskum boli zbierané prostredníctvom elektronického dotazníkového prieskumu. Vzhľadom na pretrvávajúce pandemické opatrenia a potrebu sociálnej izolácie sa uvedená metóda prieskumu stala najprijateľnejšou. Prieskum sa uskutočnil v spolupráci Žilinskej univerzity a obyvateľov okresu Žilina. Znenie dotazníka ako aj hlavné predpoklady príspevku, zvolenú metódu a výpočet vzorky respondentov vypracovali autori. Dotazníkový prieskum, teda zber údajov, sa uskutočnil počas jari 2021. Načasovanie zberu údajov bolo na rozhraní zmieňovania opatrení. Kedy sa počítalo s tým, že respondenti si pamätajú na zmeny v cestovných návykoch, ktoré priniesli politické opatrenia. V tom istom čase došlo k uvoľňovaniu opatrení aj v prvej vlne pandémie COVID-19 v roku 2020. Avšak v tomto prípade predstavovalo uzavretie krajiny väčší šok a stíšenie pre obyvateľov, nakoľko existovalo iba minimálne množstvo informácií o víruse SARS-CoV-2. Zlomovým bodom bolo zavedenie proti epidemických opatrení v krajine, ktoré sa týkali najmä dopravy (mobility). Tu uvádzame niekoľko z nich:

  • zákaz návštev zdravotníckych zariadení, väzníc, domovov detí a domovov dôchodcov
  • zatvorenie všetkých škôl a školských zariadení
  • obmedzenia medzinárodnej a vnútroštátnej vlakovej i autobusovej prepravy
  • zatvorenie barov, voľnočasových zariadení a priestorov, zákaz organizovania hromadných akcií

2.1 Dotazníkový prieskum

Veľkosť vzorky bola stanovená na úroveň spoľahlivosti 95% pri intervale spoľahlivosti 5%, čo zodpovedá najčastejšie používanej vzorke výskumníkmi. Vzorka bola určená z počtu obyvateľov okresu Žilina (158 456) a to podľa vyššie uvedených kritérií odrážalo 383 dotazníkov. Avšak počas získavania odpovedí sa nám podarilo získať až 407 zodpovedaných dotazníkov.

Medzi hlavné otázky patril účel cesty, spôsob dopravy, druh použitého dopravného prostriedku a priemerná precestovaná vzdialenosť pred a po zavedení opatrení v rámci jedného dňa. Všetky uvedené otázky boli zamerané na týždenné aktivity a intenzitu cestovania do práce, nakupovania, používania rôznych druhov dopravných prostriedkov počas dňa. Dotazník zahŕňal aj sociodemografické faktory ako vek, pohlavie, zamestnanie, vzdelanie, miesto bývania. Dotazníkové otázky sa zameriavajú iba na každodenné cestovanie obyvateľov nakoľko prijaté opatrenia viedli k poklesu ciest na dlhé vzdialenosti. Vo všeobecnosti je cestovanie počas týždňa štruktúrovanejšie kvôli práci a škole. Cez víkend jednotlivci cestujú menej. Preto sa pri analýze dennej mobility zameriavame na pracovné dni.

3 Výsledky

Porovnali sme preferencie respondentov pri nakupovaní a spôsoboch dopravy pred a počas pandémie COVID-19. Obrázok 1 zobrazuje preferencie nakupovania pred a počas pandémie COVID-19.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 1.  Nákupné preferencie pred a počas pandémie COVID-19. Pred pandémiou COVID-19 (0) a počas pandémie COVID-19 (1) na horizontálnej osi. Legenda: najmenej používaný spôsob dopravy (1) a najpoužívanejší spôsob dopravy (5) na zvislej osi.

Ako je možné vidieť na obrázku 1, spotrebitelia pred pandémiou uprednostňovali nakupovanie v obchodoch s väčšími nákupnými plochami, ako sú hypermarkety (174) a supermarkety (64). Pandémia však dramaticky zmenila nákupné preferencie. Naše výsledky ukazujú, že spotrebitelia zmenili veľké predajne za lokálne predajne (z 50 na 71, nárast o 42 %) a alternatívne spôsoby nakupovania ku kamenným predajniam, ako je online nakupovanie (zo 64 na 157, nárast o viac ako 145 %) a doručovacie služby (zo 42 na 101, nárast o viac ako 140 %).

Napr. v Austrálii dosiahli nakupujúci najvyšší rekord v nakupovaní online, pričom v apríli 2020 vzrástol na 41 % v porovnaní so 17 % v roku 2019. Na druhej strane v Španielsku väčšina (62,7 %) spotrebiteľov nakupuje raz týždenne a len 8,5 % všetkých nakupuje každý deň. Naproti tomu 34,5 % spotrebiteľov nakupuje denne aj počas pandémie.

Na základe analýzy ukazovateľov finančnej výkonnosti platformy na Taiwane online nakupovanie potravín ukazuje, že pandémia COVID-19 výrazne zvýšila online nakupovanie. Online predaj potravín vzrástol o 5,7 % počas priemerného týždňa pred pandémiou a po pandémii COVID-19 vzrástol na 18 % [13].

Na druhej strane, obrázok 2 odhaľuje preferencie používania dopravných prostriedkov pre pandémiu COVID-19 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 2. Preferencie používania dopravných prostriedkov pred a počas pandémie COVID-19. Pred pandémiou COVID-19 (0) a počas pandémie COVID-19 (1) na horizontálnej osi. Legenda: nevyužívaný spôsob dopravy (0), najmenej používaný spôsob dopravy (1) a najpoužívanejší spôsob dopravy (5) na zvislej osi.

Ako vidno, opýtaní preferujú auto oproti iným druhom dopravy. Tieto výsledky sa, samozrejme, týkajú najmä súkromných vozidiel na rozdiel od zdieľaného priestoru, ktorý je vysoko rizikovým faktorom pre šírenie vírusu počas pandémie. Mnohí respondenti však uprednostňujú zdravý životný štýl, pretože chôdza je tiež preferovaným spôsobom pohybu. Na druhej strane menej ako 10 respondentov preferuje zdieľaný bicykel, súkromný bicykel a zdieľaný bicykel.

Avšak respondenti, ktorí využívali verejnú dopravu na dennej báze, resp. viackrát týždenne, znížili použitie alebo prestúpili na iný druh dopravy. Pri osobnom automobile sa zvýšila frekvencia použitia každý deň o 11% a o takmer 4 % poklesla možnosť nevyužívania. Každodenný nárast bol zaznamenaný aj  pri použití bicykla a chôdze. Pre lepší prehľad je použitie dopravy uvedené na nasledujúcom obrázku (nezahŕňa spôsob dopravy, ktorá využíva menej ako 300 opýtaných, teda kolobežka a motorka).

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 3. Preferencie používania dopravných prostriedkov pred a počas pandémie COVID-19.

Na Slovensku mala pandémia COVID-19 významný vplyv na mobilitu a zdieľanie bicyklov na báze systému zdieľania bicyklov [14]. Výsledky výskumu ukazujú, že autá a chôdza sú počas pandémie ešte preferovanejšími spôsobmi dopravy. Zistili sme, že viac ako 250 respondentov si zvolilo ako najpreferovanejší dopravný prostriedok auto (nárast o viac ako 22 % z 205 na 251) a viac ako 180 respondentov zvolilo chôdzu (nárast až o 19 % zo 153 na 182 respondentov). Cyklistika a chôdza môžu byť alternatívou k nevyhnutnému prístupu k službám ako lekáreň, potraviny a iné pre ľudí, ktorí si myslia, že verejná doprava je riziková. Na druhej strane výsledky ukazujú, že obyvateľstvo nepreferuje verejnú dopravu ako mestskú hromadnú dopravu, prímestskú dopravu, či železničnú dopravu. Verejná doprava vrátane mestskej hromadnej dopravy, prímestskej dopravy a železničnej dopravy bola bez ohľadu na pandemickú situáciu jedným z najmenej preferovaných spôsobov dopravy. Z výsledkov však vyplýva, že opýtaní preferovali mestskú hromadnú dopravu ešte menej v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

Podobné výsledky zistili v prieskume v Gdansku, kde sa verejnosť počas pandémie cíti vo verejnej doprave menej bezpečne, čo výrazne ovplyvňuje postoje k využívaniu tohto spôsobu dopravy v každodennom živote. V prieskume 44 % opýtaných deklarovalo pokles vo využívaní MHD a 47 % všetkých deklarovalo úplnú rezignáciu na tieto dopravné prostriedky. Inými slovami, len 9 % respondentov využíva verejnú dopravu tak často ako pred pandémiou [15]. Kotkin a kol. vysvetľuje, že mestá musia zmeniť verejnú dopravu na bezpečnejšie možnosti ako autonómne vozidlá. Okrem toho musia mestá vybudovať predmestia s nižšími emisiami a kratšími trasami na dochádzanie [16].

Obrázok 4. ukazuje, že mobilita sa výrazne zmenila v závislosti od individuálnych aktivít, akými sú škola, práca, nákupy, zdravotná starostlivosť, spoločenské udalosti, návštevy rodiny, či prechádzky v prírode.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 4.  Frekvencia za týždeň pre vybrané aktivity pred a počas pandémie COVID-19. Zriedkavo (0–1 za týždeň), príležitostne (2–3 za týždeň), niekedy (4–5 za týždeň), často (6–7 za týždeň).

Výsledky ukazujú, že respondenti navštevovali prírodu počas pandémie COVID-19 častejšie ako predtým. Väčšina opýtaných navyše obmedzovala rodinné návštevy a rôzne kultúrne podujatia. Mobilita sa však znížila aj pri každodenných činnostiach, ako je škola, práca a nakupovanie. Najväčšia zmena v mobilite bola zistená pri dochádzaní do práce. Viac ako polovica opýtaných prestala chodiť na fyzické pracovisko a presunula sa do domácej kancelárie. Viaceré štúdie z rôznych krajín, ako je Amerika a Austrália, ukázali podobné výsledky ako náš výskum. Okrem toho výsledky dokazujú zvýšenú mobilitu pri individuálnych aktivitách ľudí, ako je šport a prechádzky v prírode. Na druhej strane sa znížilo dochádzanie do práce, školská dochádzka a nakupovanie [17,18]. Autori v [19] sa zamerali na celkové zníženie denného cestovania a faktory ovplyvňujúce rozhodnutia obmedziť každodenné cestovanie. Skrátenie času závisí od účelu ciest, dopravného prostriedku, veľkosti domácnosti cestujúceho, obáv z koronavírusu, zamestnanosti a zmien spôsobených epidémiou.

4 ZÁVER 

Cieľom tohto príspevku bolo získať podrobnejšie informácie o zmene správania pri mobilite z hľadiska vykonávaných denných aktivít, použitého dopravného prostriedku a miesta nakupovania. Môžeme vidieť priame zmeny v mobilite medzi obdobiami pred a počas pandémie. Až do krízy COVID-19 sa len relatívne malé množstvo výskumu sústredilo na účinky takýchto pandémií vrátane ich vplyvu na mobilitu. V doprave existujú špecifické postupy, preto pandémia COVID-19 predstavuje príležitosť prekonfigurovať budúcu dopravnú politiku. Z výsledkov vyplýva, že ľudia sa posunuli smerom k vyššiemu používaniu automobilov či iným formám aktívnej mobility. Ale na druhej strane, pokles využívania verejnej dopravy bol ovplyvnený aj presunom práce a školy do domácnosti. Hlavný dôvod výberu miesta nakupovania v menších lokálnych obchodoch a nakupovanie online bol nižší pocit bezpečnosti z dôvodu veľkého počtu zákazníkov. Zistenia tejto štúdie tiež ukázali, že ľudia vnímali veľmi nízke riziko v aktívnych režimoch cestovania. Preto možno konštatovať, že COVID-19 poskytuje príležitosť na zlepšenie aktívneho dopravného systému. Vláda by mala poskytnúť primeranú infraštruktúru a zariadenia, aby boli mestské oblasti priateľské k chodcom a cyklistom, aby sa cítili povzbudzovaní k tomu, aby viac cestovali pešo a na bicykli, najmä v oblastiach s vysokou hustotou a v obchodných centrách. Aby bolo možné predvídať vplyv pandémie COVID-19 na správanie ľudí pri cestovaní, je nevyhnutné pochopiť, ako ľudia vnímajú riziko prenosu COVID-19 v rôznych spôsoboch cestovania.

5 Literatúra

  1. Brockmann, D.- David, V.- Gallardo, A. M. Human mobility and spatial disease dynamics. Reviews of nonlinear dynamics and complexity. 2009. 2, 1-24. [cit. 2022-11-11]. DOI: https://10.1002/978352762800.
  2. YANG, Xu-Hua. et al. Epidemic dynamics behavior in some bus transport networks. In Physica A: Statistical Mechanics and its Applications. 2012. 391, 917-924. [cit. 2022-11-11]. DOI: https://doi.org/10.1016/j.physa.2011.08.070.
  3. AGUILÉRA, A.- GRÉBERT, J. Passenger transport mode share in cities: exploration of actual and future trends with a worldwide survey. In International Journal of Automotive Technology and Management. 2014. 14, 203-216. [cit. 2022-11-11]. DOI: https://doi.org/10.1504/IJATM.2014.065290.
  4. Klompas, M.- Baker, Meghan A.- Rhee, Ch. Airborne transmission of SARS-CoV-2: theoretical considerations and available evidence. In JAMA. 2020. 324, 441-442. [cit. 2022-11-11].  DOI: https://doi:10.1001/jama.2020.12458.
  5. HUANG, C. et al. Clinical features of patients infected with 2019 novel coronavirus in Wuhan, China. In The lancet. 2020. 395, 497-506. [cit. 2022-11-11]. DOI: https://doi.org/10.1016/S0140-6736(20)30183-5.
  6. Word Health Organization (WHO). Novel Coronavirus (2019-nCoV) Situation Report—11. Dostupné na internete: https://www.who.int/docs/defaultsource/coronaviruse/situation-reports/20200131-sitrep-11-ncov.pdf?sfvrsn=de7c0f7_4https://imhd.sk/transport/vozidla-menu
  7. Poletto, Ch. et al. Assessing the impact of travel restrictions on international spread of the 2014 West African Ebola epidemic. In Eurosurveillance. 2014, 19, 20936. [cit. 2022-11-11]. DOI: https://doi.org/10.2807/1560-7917.ES2014.19.42.20936..
  8. Anzai, A. et al. Assessing the impact of reduced travel on exportation dynamics of novel coronavirus infection (COVID-19). In Journal of clinical medicine. 2020. 9. 601. [cit. 2022-11-11]. DOI: https://doi.org/10.3390/jcm9020601.
  9. Szocska, M. et al. Countrywide population movement monitoring using mobile devices generated (big) data during the COVID-19 crisis. In Scientific reports. 2021. 11, 1-9. [cit. 2022-11-11]. DOI: doi.org/10.1038/s41598-021-81873-6.
  10. HARANTOVÁ, V. et al. The Impact of Mobility on Shopping Preferences during the COVID-19 Pandemic: The Evidence from the Slovak Republic. In Mathematics. 2022. 10, 1394. [cit. 2022-11-11]. DOI: https://doi.org/10.3390/math10091394.
  11. Citymapper. (2021). Mobility in selected cities between March 3, 2020, and June 1, 2021, compared with movement prior to the coronavirus outbreak. Statista. Statista Inc. Dostupné na internete:    https://www.statista.com/statistics/1106798/change-in-traffic-volume-amid-coronavirus-crisis-selected-cities. [cit. 2022-11-11].
  12. Below, D.- Mairanowski, F. The impact of vaccination on the spread patterns of the COVID epidemic. In  medRxiv. 2021. [cit. 2022-11-11]. DOI: https://doi.org/10.1101/2021.04.29.21256322.
  13. Chang, H. H.- Meyerhoefer, C. D. COVID‐19 and the demand for online food shopping services: Empirical Evidence from Taiwan. In American Journal of Agricultural Economics. 2021. 103, 448-465. [cit. 2022-11-11]. DOI: https://doi.org/10.1111/ajae.12170.
  14. Kubaľák, S.- Kalašová, A.- Hájnik, A. The Bike-Sharing System in Slovakia and the Impact of COVID-19 on This Shared Mobility Service in a Selected City. In Sustainability. 2021. 13, 6544. [cit. 2022-11-11]. DOI: https://doi.org/10.3390/su13126544.
  15. Przybylowski, A.- Stelmak, S.- Suchanek, M. Mobility behaviour in view of the impact of the COVID-19 pandemic—public transport users in Gdansk case study. In SustainabilitY. 2021. 13, 364. [cit. 2022-11-11]. DOI: https://doi.org/10.3390/su13010364.
  16. FLORIDA, R. et al. How life in our cities will look after the coronavirus pandemic. In Foreign Policy. 2020. 1. Dostupné online:    https://foreignpolicy. com/2020/03/20/world-order-after-coroanviruspandemic, 2020. [cit. 2022-11-11].
  18. Pérez-Arnal, R.- Conesa, D.- Alvarez-Napagao, S.- Suzumura, T.- Català, M.- Alvarez-Lacalle, E.- Garcia-Gasulla, D. Comparative Analysis of Geolocation Information through Mobile-Devices under Different COVID-19 Mobility Restriction Patterns in Spain.In ISPRS International Journal of Geo-Information. 2021. 10, 73. [cit. 2022-11-11].  DOI: https://doi.org/10.3390/ijgi10020073.
  19. Barbieri, D.M.- Lou, B.- Passavanti, M.- Hui, C.- Hoff, I.- Lessa, D.A.- Sikka, G.- Chang, K.- Gupta, A.- Fang, K. et al. Impact of COVID-19 pandemic on mobility in ten countries and associated perceived risk for all transport modes. In PLoS ONE. 2021. 16, e0245886.
  20. DOI: https://doi.org/10.1371/journal.pone.0245886.
  21. Borkowski, P.- Jażdżewska-Gutta, M.- Szmelter-Jarosz, A. “Lockdowned: Everyday mobility changes in response to COVID-19.” In Journal of Transport Geography. 2021. 90, 102906. [cit. 2022-11-11].  DOI: https://doi.org/10.1016/j.jtrangeo.2020.102906.

Poďakovanie

Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Identifikácia a možnosti implementácie nových technologických opatrení v doprave pre dosiahnutie bezpečnej mobility v čase pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 (kód ITMS: 313011AUX5), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Autori:

Veronika HARANTOVÁ1,

Tituly a pôsobisko autorov:

1Ing. Veronika Harantová, PhD., Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina, Slovensko E-mail: veronika.harantova@fpedas.uniza.sk

Share Button
Print Friendly, PDF & EmailVYTLAČIŤ