V ostatných desaťročiach si ľudstvo začína pomaly uvedomovať, že doterajší neregulovaný rozvoj či rast, odohrávajúci sa v prostredí obmedzených zdrojov našej planéty, je dlhodobo neudržateľný. V záujme existencie ľudstva i biosféry je treba nahradiť ho niečím udržateľnejším.
V roku 1987 prijalo Valné zhromaždenie OSN správu „Naša spoločná budúcnosť“, v ktorej sa trvalo udržateľný rozvoj definoval ako taký rozvoj, ktorý je schopný uspokojovať potreby súčasných generácií bez toho, aby sa tým ohrozili možnosti budúcich generácií uspokojovať ich vlastné potreby.
Táto definícia obsahuje predovšetkým základný princíp trvalej udržateľnosti, akýsi etický leitmotív, a to princíp zodpovednosti voči budúcim generáciám. O udržateľnom rozvoji hovoríme vždy, keď si uvedomujeme spojitosť medzi ľudskými potrebami a prírodnými zdroji. Udržateľný rozvoj je cestou hľadania a nachádzania riešení, z ktorých majú prospech ľudia, ekonomika i životné prostredie v dlhodobom časovom horizonte.
Položme si otázku. Prečo potrebujeme udržateľný rozvoj? Pretože ten existujúci nefunguje. Trvalo udržateľný rozvoj teda je, skôr než vedecké riešenie, morálna výzva pre spoločnosť. Je odpoveďou na aktuálnu a dôležitú potrebu budúceho rozvoja, založeného na novom vzťahu medzi ľuďmi a ich vzťahu k prostrediu v ktorom žijú. Odmieta prekonanú predstavu o tom, že ciele ekonomické, technické a ciele ochrany životného prostredia stoja proti sebe.
Udržateľný rozvoj nie je abstrakcia. Vychádza zo zdravého rozumu a základných ľudských hodnôt, ktoré kombinuje s moderným, každodenným životom.
Cestná doprava vytváraním negatívnych externalít patrí medzi najväčších narušiteľov trvalo udržateľného rozvoja. Ak by sme definovali externality, tak sú zdrojom zlyhania trhu, ku ktorým dochádza ak ekonomické subjekty prenášajú na iné subjekty náklady alebo prínosy mimo trhového mechanizmu. Členíme ich na: pozitívne externality dopravy (prínosy) a negatívne externality dopravy (náklady), ktoré podľa [7] sa môžu členiť na sociálne (kongescie, dopravné nehody, zábery pôdy, straty znižujúce hodnotu lokality) alebo environmentálne (znečistenie ovzdušia, globálne klimatické zmeny, hluk, vibrácie, bariérové efekty).
K štandardne oceňovaným externým efektom v rámci hodnotenia projektov dopravnej infraštruktúry patria:
- kongescie
- znečistenie ovzdušia
- globálne klimatické zmeny
- hluk náklady dopravných nehôd.
Ich zníženie je úspechom každého realizovaného projektu. Negatívne externality teda narušujú efektívne rozdeľovanie zdrojov. To prináša dva protiklady. Na jednej strane spoločnosť požaduje stále väčšiu mobilitu, ale je stále menej tolerantná voči ich rastu. Efektívne fungovanie dopravy je teda podmienené správnym stanovením skutočných nákladov. Skúsenosti ukazujú, že investície do infraštruktúry iba pritiahnu ďalšie automobily, takže sa negatívne externality neznížia a problémy sa prakticky nedajú riešiť novou dopravnou infraštruktúrou. Jednou z pozitívnych ciest na ich zníženie je aplikácia technológií inteligentných dopravných systémov (IDS), ktoré sú úzkym spojením informačných a komunikačných technológií s vozidlami a dopravnými sieťami, ktoré premiestňujú veci, ľudí a teda pomáhajú zlepšiť každý článok dopravného reťazca. [3]
VYTLAČIŤ