LOGISTIKA POSLEDNEJ MÍLE

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá distribúciou tovaru v mestských oblastiach spolu s privátnymi dopravnými tokmi, ktoré patria medzi hlavné zdroje spotreby energie, znečistenia ovzdušia a emisií  hluku. V niektorých mestách začali v ostatnom období  implementovať logistické riešenia pre trvalo udržateľné mesto. Prvá časť príspevku  je zameraná na popis problematiky  logistiky poslednej míle a  dopad na dopravu v meste. Druhá časť je zameraná na konkrétne príklady a riešenia logistiky poslednej míle, ktoré je možné po prípadných úpravách aplikovať aj v iných mestách.

Kľúčové slová: mestská logistika, distribúcia tovaru

JEL: D30

LAST MILE LOGISTICS

Abstract:  This article deals with the distribution of goods in urban areas along with private transport flows, which are among the main sources of energy consumption, air pollution and noise emissions. Some cities have begun to implement logistics solutions for a sustainable city. The first part of the article is focused on the description of the last mile logistics and the impact on transport in the city. The second part focuses on concrete examples and logistics solutions of the last mile, which can be applied in other cities after possible modifications.

Keywords: city logistics, distribution of goods

1      Úvod

Mestské aglomerácie sú osobitnou výzvou pre logistické spoločnosti. Posledná míľa logistického reťazca, ktorá predstavuje veľkú časť nákladov na prepravu a zložitosť operácií je často neefektívna. Táto neefektívnosť distribúcie v mestských aglomeráciách vyplýva z faktorov ako sú napríklad malé využitie užitočnej hmotnosti vozidla alebo ložného priestoru vozidiel. Ďalej medzi negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú efektívnosť distribúcie v meste patria čas zdržania na mieste nakládky/vykládky, dopravné kongescie, ale aj veľký počet požiadaviek od zákazníkov na dodanie tovaru v krátkom čase.

Dodávatelia logistických služieb a maloobchodníci sú pod tlakom na zlepšenie faktorov ako sú zvýšenie využitia užitočnej hmotnosti vozidiel, pričom tým sa zároveň znižuje znečistenie ovzdušia, emisie hluku, dopravné zápchy a časové straty. Pokusy riešiť environmentálne problémy v mestách vedú k nákladnejším a komplikovanejším logistickým procesom, najmä v Európe. Z tohto dôvodu sa vyvíjajú a posudzujú alternatívy, ako napríklad elektrické a hybridné nákladné vozidlá. [1]

Nedávna štúdia krajín EÚ ukazuje, že v 60% miest sa vyskytujú značné ťažkosti v oblasti riadenia mestskej logistiky, 55% emisií spôsobených vozidlom je spôsobené distribúciou tovaru a 40% tohto tovaru sa dodáva do mestských centier. [2]

2      Logistika poslednej míle

Definícia “poslednej míle” je posledný úsek distribúcie tovaru/balíkov medzi firmou a konečným spotrebiteľom tovaru alebo služby (B2C), kde príjemca prijíma tovar doma alebo na mieste dohodnutom. ” Spotrebiteľom tovaru alebo služby pritom môže byť ako súkromná osoba, firma alebo iná organizácia.

2.1    Mestský logistický model

Tradičný model mestskej logistiky má zvyčajne distribučné centrum v blízkosti centra mesta, kde sa výrobky zhromažďujú od primárnych dodávateľov a potom sa dodávajú maloobchodníkom v mestskej oblasti. Účinky takéhoto modelu sú:

• použitie vozidiel, ktoré majú veľký ložný objem resp. užitočnú hmotnosť a takéto vozidlá nie sú vhodné pre mestskú dopravu,
• vyťaženie vozidla môže byť nízke najmä, ak nie je vysoký počet zákazníkov v tom istom centre resp. obvode mesta,
• môže byť veľmi vysoký počet vozidiel, ktoré sa pohybujú v centre mesta, ako aj počet vozidiel, ktoré doručujú pre toho istého predajcu/dodávateľa,
• môže byť veľmi vysoká celková vzdialenosť, ktorú pokrývajú všetky vozidlá, čo znižuje ekonomickú efektívnosť cestnej dopravy.

Všetky tieto podmienky negatívne ovplyvňujú udržateľnosť mestskej logistiky z hľadiska emisií, znečistenia, hluku, vibrácií a kvality života. [2] V neposlednom rade je v štátoch EÚ významným problémom nedostatok vodičov nákladných vozidiel vo všetkých kategóriách.

Zdroj:[2]

Obr. 1 Tradičná mestská logistika

Nový model pre mestskú ekologickú logistiku je určený na pokrytie posledných 50 míľ cesty (môže byť aj menej)  ku konečnému predajcovi/ zákazníkovi. Hlavné funkcie tohto modelu sú:

• posledných 50 míľ prepravy je outsourcovaných tretej strane, ktorá realizuje trvalo udržateľnú mestskú logistiku používaním elektrických vozidiel,
• distribučná sieť pozostáva z dvoch častí a to od „eko-logistického centra“ po mestské tranzitné body (UTP) pre každé mesto a od každého tranzitného bodu (TP) až po konečného predajcu/zákazníka; každé miesto tranzitného bodu (TP) je v blízkosti centra, zatiaľ čo „eko-logistické centrum (ELH“) je umiestnené v ťažisku oblasti, ktorá sa má obslúžiť,
• počet zúčastnených miest je viac ako jeden; všetky sú umiestnené v rovnakej oblasti s dobrými spojeniami.

Zdroj:[2]

Obr.2 Nový model trvalo udržateľnej mestskej logistiky

Tab. 1 Hlavné prínosy realizácie navrhovaného modelu trvalo udržateľnej mestskej logistiky

Zdroj: Spracované na základe [2]

2.2    Dopad riešenia poslednej míle na dopravu v meste

Niekedy je veľmi obtiažne splniť vysoké očakávania, ktoré majú rôzni aktéri dodávateľských reťazcov, čo sa týka operácii na poslednej míli. Na jednej strane zákazníci očakávajú nižšie ceny, pohodlie a rozmanitosť produktov, na druhej strane obchodníci chcú znížiť náklady a lepšiť predaj produktov. Najdôležitejším faktorom celkovej úspešnosti riešenia poslednej míle je to, ako sa medzi jednotlivých  aktérov rozdelili  prínosy a efekty riešenia a náklady na ne vynaložené.

Riešenie poslednej míle môže znížiť počet jázd a ubehnutých kilometrov, a to ako pri doručovaní tovaru. Britská štúdia nákupu potravín vyčíslila, že keby 10-20% z celkového počtu nakupujúcich využilo nákup z domu, tak:

• využitie dodávkových vozidiel pre viac dodávok naraz namiesto osobných automobilov by prinieslo 7-16 % zníženie počtu jázd,
• môže nastať podstatný pokles počtu ubehnutých kilometrov u zákazníkov, ktorí využívajú služby nákupu z domu [3].

Najmä v mestách so zavedením systému parkovania vedie k tomu, že ak nemá obyvateľ parkovacie miesto v blízkosti svojho bývania využíva na väčšie nákupy vrátane potravín nákup cez internet a tovar si nechá doviezť. Čo tiež znižuje počet jázd osobnými automobilmi.

Akákoľvek redukcia jázd závisí na efektivite distribučného systému a na tom, či zákazníci nejazdia z iného dôvodu ako nakupovanie. Mnoho rôznych firiem môže obsluhovať rovnaké miesto/zákazníka svojimi vlastnými vozidlami.

2.3    Legislatíva vplývajúca na riešenie poslednej míle a nedostatok vodičov

Na riešenie poslednej míle má vplyv legislatíva, ktorá sa môže týkať tovaru, prevádzky vozidiel, využitia územia a územného plánovania.

Legislatíva týkajúca sa prevádzky vozidiel:

• čas, kedy môže byť tovar doručený (podľa regulácie vjazdu do ulice a pravidiel vykládky),
• povolený výber tovaru z odberného centra,
• veľkosť a/alebo hmotnosť vozidiel, ktorá môže byť použitá pre dodanie do domu,
• požiadavky na emisnú triedu vozidla v rámci nízkoemisných zón,
• zákazy používania vozidiel poháňaných dieselovými motormi,
• požiadavky na hlučnosť vozidiel v definovaných oblastiach a pod.

Legislatíva týkajúca sa využitia pôdy a územného plánovania sa používa pre riadenie:

• počet a umiestnenie zariadenia pre dodanie do domu, odberné miesta a uzamykateľné sklady,
• doby, kedy môžu vozidlá dodať tovar,
• môže sa určiť úloha pre mestské úrady v rozvoji a využívanie takýchto zariadení a to, či ich bude využívať jedna alebo viac spoločností. [3]

 

V tejto oblasti využívania legislatívy sú pomerne  veľké rozdiely medzi krajinami. Príklad  regulácie dopravnej obsluhy nákladnými vozidlami v meste Cortina d´ Ampezzo v Taliansku je na obr. 3.

 

Zdroj: Autori

Obr.3 Príklad regulácie dopravnej obsluhy nákladnými vozidlami v meste Cortina d´ Ampezzo (Taliansko)

Niektoré mestá garantujú vykladacie a nakladacie miesta pre nákladné vozidlá, ktoré zabezpečujú dodávky tovarov  v zmysle regulácie v stanovených časoch. Vo väčšine prípadov sa obmedzuje aj čas trvania vykládky resp. nakládky tovaru pozri obr. 4.

Zdroj: Autori

Obr.4  Príklad vymedzenia vykladacích a nakladacích miest pre  nákladné vozidlá v meste Brunico  a obmedzenie času státia počas týchto ložných operácií (Taliansko)

Podobne je potrebné sa intenzívnejšie zaoberať danou problematikou s ohľadom na nedostatok vodičov cestnej nákladnej dopravy aj v kategórii dodávkových vozidiel do 3,5 tony celkovej hmotnosti. Tento nedostatok bude viesť k tomu, aby sa hľadali efektívnejšie logistické riešenia za využitie nástrojov modelovania dopravného a prepravného procesu  [9]  a dôsledného plánovania a využitia pracovného času vodičov [10].

Pri plánovaní a vyhodnocovaní efektívnosti prepráv by sa nemalo zabúdať na dopady na životné prostredia najmä znečistenie ovzdušia [11].

Zdroj: ONS Labour Force Survey Employment status by occupation, tables EMP04 and EMP16 Q2 2001-Q2 2015

Obr.5 Vývoj celkového počtu pracovných miest a vývoj počtu vodičov dodávkových vozidiel s celkovou hmotnosťou do 3,5 tony vo Veľkej Británii

3      Logistika poslednej míle v praxi

Amazon.com, Inc. je americká spoločnosť, ktorá sídli v meste Seattle. Prevádzkuje jeden z najstarších a najväčších internetových obchodov Amazon.com.

Keďže základným prvkom zlepšovania mestskej logistiky je obmedzenie dodávok na najkratšiu možnú trasu, predajcovia pri elektronickom obchode začali do svojich sietí začleňovať menšie mestské sklady, aby skrátili dodávateľské trasy a mohli poskytovať služby rýchleho doručovania zákazníkom. V uplynulých rokoch spoločnosť Amazon pridala sieť malých regionálnych uzlov do svojich plniacich centier v Spojenom kráľovstve, čo umožnilo predajcovi vykonať dodávky v rovnaký deň. V roku 2015 zaviedla spoločnosť Amazon zákazníkom vo východnom a strednom Londýne jednohodinovú dodávku na vybrané položky, čo by nebolo možné bez bezprostredne umiestneného skladu. Londýn je prvé mesto mimo USA, kde Amazon ponúka takúto službu. [1]

Spoločnosť Peapod vyvinula  flexibilnejšiu službu, ktorá súvisí s dodávkou nakúpeného tovaru.                 V roku 2011 spoločnosť Peapod spustila virtuálne obchody s potravinami pri príchode na železničnú stanicu v Bostone, Connecticute, New Yorku, New Jersey, Philadelphii, Washington D.C. a Chicagu. Cestujúci môžu používať svoj mobilný telefón a bezplatnú aplikáciu Peapod Mobile na skenovanie QR kódu produktov zobrazovaných vo virtuálnych uličkách na billboardoch. V roku 2012 boli otvorené prvé miesta na vyzdvihnutie. Peapod Wareroom – sú to sklady poslednej míle, kde rozloha tohto skladu je v rozmedzí 500-750m², cross-docking sa vykonáva na parkovisku, čo obmedzuje potrebu budovy/platenie prenájmu. Zákazníci sa musia zaregistrovať, aby mohli nakupovať. [1]

Spoločnosť FM logistic, poskytovateľ komplexnej logistiky, vyvinula v roku 2014 koncept Citylogin, udržateľné a efektívne riešenie mestskej logistiky. Cieľom je obmedziť dôsledky distribúcie tovarov na centrá veľkých miest, ktoré sa prejavujú znečistením životného prostredia, hlukom, dopravnými zápchami a inými negatívami. Dopravné preťaženie  v  metropolách ako sú Madrid, Paríž, Moskva, Praha a Rím je každodennou realitou. Dodávky tovaru v centre miest sú významným zdrojom znečistenia, hluku a dopravných zápch. Rím je prvým európskym mestom, ktoré prijalo opatrenia a obmedzilo prístup vozidiel so spaľovacími motormi do svojho historického centra.

FM logistic v meste Rím
Mesto Rím postupne obmedzuje prístup do historického centra.  Použitie benzínových a dieselových nákladných automobilov je povolený iba v dopoludňajších hodinách medzi 10:00 a 11:30. V tejto súvislosti vyvinula logistická spoločnosť FM Logistic v spolupráci s talianskym dopravcom Mag.Di koncept zásobovania Citylogin. Jeho základom je distribučné centrum na predmestí Ríma a vozidlá na elektrický alebo hybridný pohon. Software vyvinutý priamo pre tieto účely a to od nakládky po optimalizáciu trás a dodanie. Systém umožňuje samozrejme i sledovanie vozidiel v reálnom čase. Zároveň je napojený na mestské systémy, ktoré udeľujú povolenie pre vjazd do zóny s obmedzením. Vozidlá poskytujú úsporu približne 20 % spotreby energie a zároveň výrazne znižujú emisie CO2 a hlukovú záťaž. [4]

Zdroj: [4]

Obr. 6 Vozidlá spoločnosti FM logistic určené na mestskú logistiku (City logistics)

Doručovanie tovaru spoločnosťou DHL v Štokholme pomocou služby MyWays

Testy so švédskou spoločnosťou Addnature naznačujú, že obyvatelia Štokholmu prijímajú flexibilitu spoločnosti MyWays. Jedinečná doručovacia služba určená pre produkty objednané online. Mobilná aplikácia spája jednotlivcov pre rýchle a flexibilné doručovanie balíkov.

Spoločnosť DHL spustila jedinečnú platformu MyWays na uľahčenie dodávok na poslednú míľu po celom Štokholme prostredníctvom zapojenia obyvateľov mesta. S využitím špeciálne vyvinutej mobilnej aplikácie spája služba jednotlivcov, ktorí požadujú flexibilné dodávky s tými, ktorí ponúkajú prepravu balíkov na svojich denných trasách za malý poplatok. Služba MyWays sa uľahčuje prostredníctvom siete servisných miest spoločnosti DHL Freight v Štokholme.
Tento koncept bol vyvinutý inovačnou jednotkou Deutsche Post DHL. Po objednaní produktu online môže príjemca určiť čas a miesto dodávky v Štokholme, ako aj dodací poplatok. Balík je potom zaregistrovaný v jednom z miest zberu DHL a stáva sa viditeľným pre všetkých používateľov MyWays. Môžu sa rozhodnúť, ktorý balík by chceli prepraviť na príslušnú adresu a v určenom čase. Realizované  testy so švédskou spoločnosťou Addnature naznačujú, že obyvatelia Štokholmu prijímajú flexibilitu MyWays a využívajú svoje pravidelné mestské cesty na doručovanie balíkov iným osobám. [5]

Zdroj: [5]

Obr. 4 Systém MyWays

4      Záver

Vzhľadom na vysoký počet obyvateľov, nedostatok infraštruktúry a problémy so znečistením je mestská nákladná doprava vystavená veľkým ťažkostiam. Mestá sa snažia regulovať dopravu rôznymi opatreniami ako sú napríklad obmedzovaním celkovej hmotnosti vozidiel, požiadavkami na plnenie emisných noriem alebo až po zákaz používania nákladných vozidiel na motorovú naftu resp. aj benzín. Pre zjednotenie regulačných opatrení má slúžiť  EN 14 892 Prepravné služby. Logistika mesta. Pokyny na definíciu prístupu do centra mesta, ktorá bola prevzatá aj do našej slovenskej sústavy technických noriem (STN). Táto norma však už zaostáva za tempom zmien, ktoré v tejto oblasti nastávajú najmä s nástupom elektromobility, tzv. „dieselgate“ a tiež už nezodpovedá  táto norma zámerom EÚ v oblasti spoločnej dopravnej politiky [8].

Preto podľa nášho názoru budú musieť viaceré mestá EÚ realizovať podobné  ekologické logistické riešenia, ako boli uvedené v príspevku. Vyššie uvedené riešenia  využívajú  podobný model s jedným mestským logistickým centrom. Uvedené riešenia môžu ušetriť aj počet vodičov, ktorých je v štátoch EÚ výrazný nedostatok. Neodporúčame povoľovať v centrách miest prevádzky, ktoré by vyžadovali dodávky v systéme just-in-time [12], ktoré by narúšali koncepty založené na mestskom distribučnom centre.

Príspevok zďaleka nevyčerpal všetky aspekty tejto problematiky, ale poukázal na dôležitosť sa ňou intenzívne zaoberať vo všetkých väčších mestách.

5      Literatúra

1. http://www.colliers.com/en-gb/-/media/Files/EMEA/emea/research/industrial-and-logistics/ColliersFromFirstMiletoLastMileGlobalLogisticsEuropean%20Version
2. New City Logistics Paradigm: From the “Last Mile” to the “Last 50 Miles” Sustainable Distribution
3. mdpi.com/2071-1050/7/11/14873/pdf
4. BESTUFS- Praktický průvodce nákladní dopravou ve městech – metodická příručka http://www.bestufs.net/download/BESTUFS_II/good_practice/Czech_BESTUFS_Guide.pdf
5. https://byznys.ihned.cz/c1-63737960-fm-logistic-testuje-v-rime-novy-koncept-citylogistiky
6. http://www.dhl.com/en/press/releases/releases_2013/logistics/dhl_crowd_sources_deliveries_in_stockholm_with_myways.html#.WhgJuUqnFPY
7. https://wccftech.com/amazon-launches-car-service/
8. WELLS, D.: The Driver Crisis a year on, FTA, Driver Summit, FTA, 2016
9. White paper, Roadmap to a Single European Transport Area – Towards a competitive and     resource efficient transport   system, KOM(2011)      144, Brussel 28.3.2011
10. GNAP, J.: Modelovanie dopravného a prepravného procesu v cestnej nákladnej doprave, Žilinská univerzita v Žiline, EDIS – vydavateľstvo Žilinskej univerzity, Žilina, 2013, ISBN 978-80-554-0744-9
11. Gnap, J.,Rovňaníková, D.,Rakovanová, R., Dvoryadkina, E.B. (2017), The Problems of Planning a Timetable for Transport by Road in Terms of Theft Protection, LOGI – Scientific Journal on Transposrt and Logistics, (8(1) pp.28-37, DOI: 10.1515/logi-2017-0004
12. Skrúcaný, T., Kendra, M., Sarkan, B., Gnap, J. (2015), Software Simulation of an Energy Consumption and GHG Production in Transport, TOOLS OF TRANSPORT TELEMATICS, Volume 531, pp.151-160, DOI: 1007/978-3-319-24577-5_15
13. Kubasakova, I.- Jagelcak, J.: Logistics system just-in-time and its implementation within the company, In: Communications : scientific letters of the University of Žilina. ISSN 1335-4205. – Vol. 18, no. 2 (2016), pp. 109-112.

---

Autori:

Jozef GNAP ¹, Dominika BEŇOVÁ ²

Tituly a pôsobisko autorov:

¹prof. Ing. Jozef Gnap, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, E-mail: jozef.gnap@fpedas.uniza.sk

²Ing. Dominika Beňová, Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, E-mail: dominika.benova@fpedas.uniza.sk